Prečo vylúčili Pluto z planetárnej sústavy?

Našu slnečnú sústavu tvorí Slnko a telesá krúžiace okolo neho. Je to momentálne 8 planét a ich mesiace, planétky, asteroidy, kométy a meteoroidy. Pluto je trpasličia planéta slnečnej sústavy. V minulosti bolo považované za najmenšiu a najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Pluto objavil 18. februára 1930 americký astronóm Clyde Tombaugh. Do roku 2006 bolo považované za deviatu, planétu slnečnej sústavy, ale 24. augusta toho istého roku mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe, z dôvodu malých rozmerov a netypickej dráhy (výstrednosť, sklon k ekliptike.) Odvtedy sa zaraďuje medzi tzv. trpasličie planéty spolu s ďalšími veľkými objektami obiehajúcimi Slnko za obežnou dráhou Neptúna.


Pluto je malé a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z kremičitanov a sčasti z ľadu. Má veľmi riedku atmosféru obsahujúcu hlavne dusík, ale pravdepodobne tiež metán a oxid uhličitý. Pomenovanie dostalo podľa rímskeho boha podsvetia, ktorý bol totožný s gréckym Hádom. Od roku 1978 bol známy jeho jediný mesiac Cháron, ktorý bol v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký až natoľko, že ho vedci nazvývajú dvojčaťom planéty. Má priemer asi 1300km. V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad objavil ďalšie dva maličké mesiace a v roku 2011 ďalší jeden, takže Pluto má v súčasnosti štyri prirodzené satelity. Slnko je od planéty tak ďaleko, že vyzerá ako jasná hviezda. Pluto je súčasne najchladnejšia planéta ležiaca o 40- násobok ďalej od Slnka ako Zem. Jeden rok na Plute trvá asi 248 pozemských rokov.

Astronómovia sa teda rozhodli definovať pojem planéta slnečnej sústavy. Nakoniec sa zhodli, že planétou slnečnej sústavy je iba teleso, ktoré obieha okolo Slnka a má dostatočnú hmotnosť na to, aby malo vplyvom svojej gravitácie guľovitý tvar. Zároveň nesmie byť satelitom a vo svojom priestore musí byť také dominantné, že okoloie "vyčistí" od ostatných telies. Práve táto definícia, ktorú Pluto nespĺňa, spôsobila, že prestalo byť planétou slnečnej sústavy. V septembri 2006 ho IAU (International Astronomical Union) – Medzinárodná astronomická únia zaradila medzi planétky. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je aj okolnosť, že jeho nízka priemerná merná hmotnosť ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu.

Proti rozhodnutiu kongresu sa však mnohí búrili, dokonca sa začalo aj so spisovaním petície za návrat Pluta medzi planéty. Jedným z najväčších kritikov jeho vyradenia je Alan Stern, šéf projektu New Horizons, ktorý pripravila NASA. Priemer Pluta je 2 350 km, čo je menej ako priemer Mesiaca Zeme, ale aj niektorých mesiacov iných planét. Malé rozmery Pluta do istej miery potvrdzujú predpoklad niektorých astronómov, ktorí sa domnievajú, že Pluto je niekdajším mesiacom planéty Neptún, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom. Vnútorné zloženie Pluta je známe len približne. Jeho priemerná hustota necelé 2 g/cm3 zodpovedá zmesi kremičitanov a ľadu.

Jedna siderická otočka okolo osi mu trvá 153 hodín, čo je približne 6 pozemských dní. Doba rotácie Pluta je rovnaká ako obežná doba jeho najväčšieho mesiaca Cháron okolo Pluta.

Pluto obklopuje veľmi riedka atmosféra, ktorá sa skladá najmenej z 98 % dusíka (N2), so stopami metánu (CH4, max. 0,5 %) a oxidu uhoľnatého (CO). Hustota, a teda aj tlak jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka.

Keď je teleso bližšie k Slnku, dochádza k vyparovaniu a sublimácii prchavých látok pokrývajúcich jeho povrch a tým sa atmosféra zahusťuje. Zistili, že atmosféra s teplotou –180 °C je približne o 40 stupňov teplejšia než povrch a obsahuje nečakane veľké množstvo metánu.

Planéta dostala meno Pluto podľa rímskeho boha, ktorý vládol podsvetiu. Meno symbolizovalo tmavé, studené a nedostupné končiny slnečnej sústavy, v ktorých sa nachádza. Jeho prvé dve písmená sú zároveň iniciálami Percivala Lowella.

V súčasnosti teda máme 8 planét. S pokrokom nášho poznania však nemožno vylúčiť, že vo vzdialených oblastiach Slnečnej sústavy sa nájde teleso povedzme veľkosti Marsu, ktoré vyhovie pražskej definícii a učebnice sa budú opäť meniť. Táto možnosť však nie je dôvodom, aby sme zotrvávali na názore z roku 1930 a neurobili takýto radikálny rez akým je nepochybne zmena počtu planét.