Server.sk Auto Fit Kino Music Tech Zľava Môj Bazár Job Reality Fórum Súťaž Foto Počasie PR správy

Dnes je 24. novembra 2017, meniny má a zajtra
Aktuálny čas:

Dnes sa skončil 30 ročný vesmírny program NASA

Zdroj: SITA, redaktor: neuvedený, pridané: 21.07.2011

12. apríla 1981 odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na svoju prvú misiu raketoplán Columbia. Posledným raketoplánom, ktorý letel do vesmíru, bol Atlantis.
Dnes sa skončil 30 ročný vesmírny program NASA
Zdroj obrázku: NASA
 

V Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride dnes o 5:56 Východného letného času EDT (11:56 SELČ) pristál raketoplán Atlantis, čím ukončil 30 rokov trvajúci program raketoplánov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

Program amerických raketoplánov oficiálne spustili 5. januára 1972, keď vtedajší prezident Richard Nixon oznámil, že NASA dostala poverenie vyvinúť opakovane použiteľný dopravný prostriedok pre lety zo Zeme na obežnú dráhu a späť. V roku 1976 predstavili prvý raketoplán, ktorý však nebol vybavený tepelnou ochranou ani kyslíkovodíkovými hlavnými motormi a ktorý bol určený výhradne ku skúškam v zemskej atmosfére. Pôvodne sa mal volať Constitution, ale na základe celoštátnej kampane fanúšikov seriálu Star Trek ho nakoniec pomenovali Enterprise. Tento raketoplán uskutočnil v roku 1977 celkovo päť skúšobných letov v atmosfére.

Prvým raketoplánom určeným pre lety do vesmíru bola práve Columbia, ktorú rovnako ako ostatné raketoplány skonštruovala spoločnosť Rockwell International Space Systems Group (v súčasnosti Boeing North American). Do Kennedyho vesmírneho centra ju prepravili 23. marca 1979. Druhým vyrobeným raketoplánom bol Challenger, ktorý si NASA prevzala 30. júna 1982. Oba tieto raketoplány boli neskôr zničené pri haváriách, pri ktorých zahynuli všetci členovia ich posádok. V súčasnosti má NASA k dispozícii ešte tri raketoplány - Discovery (dokončený v roku 1983), Atlantis (1985) a Endeavour (1991).

12. apríl 1981 - Columbia

Columbia-STS-1
NASA zábery z galaxie R438
zdroj: NASA

Prvý let raketoplánu sa uskutočnil 12. apríla 1981, keď odštartoval z rampy 39A Kennedyho vesmírneho strediska na dvojdňovú misiu raketoplán Columbia, na ktorého palube boli kozmonauti John W. Young a Robert Crippen. Stalo sa tak presne 20 rokov po tom, čo do vesmíru letel prvý človek v histórii ľudstva - sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Hlavným cieľom misie raketoplánu Columbia s označením STS-1 bolo dokázať, že myšlienka opakovane použiteľného vesmírneho dopravného prostriedku je reálna. Dovtedy totiž žiadna iná vesmírna loď nedokázala letieť do vesmíru viac než raz. Pôvodne mala Columbia vyštartovať už 10. apríla, pre chybnú synchronizáciu počítačov sa však muselo odpočítavanie prerušiť a predstavitelia NASA presunuli štart na 12. apríla. Dve minúty a 12 sekúnd po štarte sa od raketoplánu oddelili motory SRB (Space Shuttle Solid Rocket Booster) a na padákoch dopadli do Atlantického oceánu. Hlavná palivová nádrž sa oddelila 8 minút a 50 sekúnd po štarte a jej zvyšky dopadli do Indického oceánu. Následne sa raketoplán dostal na kruhovú dráhu vo výške 240 kilometrov nad povrchom Zeme a neskôr na eliptickú dráhu vo výške 273 až 276 kilometrov. Dôležitou súčasťou misie bolo otvorenie dverí nákladného priestoru, ktoré je podmienkou pre správne fungovanie chladiaceho systému. Testoval sa taktiež systém gravitačnej stabilizácie. Raketoplán úspešne pristál 14. apríla 1981 o 18:20 UTC na leteckej základni Edwards v Kalifornii.

11. november 1982 - Columbia

Prvým operačným letom raketoplánu bola v poradí piata misia, na ktorú odštartovala Columbia 11. novembra 1982. Taktiež išlo o prvú misiu so štyrmi astronautmi, pričom okrem pilotov boli na palube aj letoví špecialisti. Cieľom misie bolo vypustiť na obežnú dráhu niekoľko družíc a taktiež testovanie skafandrov pre plánovaný výstup do otvoreného vesmíru. Ani jeden skafander však nebol úplne v poriadku a preto sa výstup nakoniec neuskutočnil. Prvý výstup do vesmíru tak absolvovali astronauti až počas nasledujúcej misie, ktorá bola zároveň prvým letom raketoplánu Challenger.

4. apríl 1983 - Challenger

Challenger April 1983
Challenger odštartoval 4. apríla 1983, výstup absolvovali Donald Peterson a Franklin Musgrave na tretí deň po štarte. V otvorenom vesmíre strávili štyri hodiny.
zdroj: NASA

30. august 1984 - Discovery

Raketoplán Discovery vyštartoval na svoju prvú misiu, ktorá niesla označenie STS-41-D, 30. augusta 1984. Na jeho palube bolo šesť kozmonautov, ktorí mali za úlohu vypustiť na orbitu družice SBS-D, Leasat-1 a Telstar-3C. O rok neskôr, konkrétne 3. októbra, sa dostal do vesmíru aj v poradí štvrtý skonštruovaný raketoplán Atlantis. Celkovo šlo už o 21. misiu raketoplánov a druhý let pre ministerstvo obrany USA, ktorý mal označenie tajný. Nákladom raketoplánu boli dva satelity určené pre obranný komunikačný systém.

28. január 1986 - Challenger*

Dvadsiateho ôsmeho januára 1986 štartoval na svoju v poradí desiatu misiu raketoplán Challenger, ktorý mal vypustiť na orbitu družicu TDRS-B a jeho sedemčlenná posádka v zložení Francis Scobee, Michael Smith, Ellison Onizuka, Judith Resnik, Ronald McNair, Christa McAuliffe a Gregory Jarvis mala uskutočniť astronomické pozorovania a experimenty.

*Raketoplán 73 sekúnd po štarte explodoval, pričom haváriu neprežil ani jeden z astronautov. Príčinou nehody bolo odklonenie stupňa motora SRB, ktorý svojou špičkou prerazil palivovú nádrž a následne došlo k výbuchu. Po tejto havárii NASA na dva a pol roka pozastavila lety raketoplánov a na základe výsledkov vyšetrovania zmenila konštrukciu spojov medzi jednotlivými segmentmi motorov a sprísnila pravidlá pre štarty pri nízkych teplotách na základni.
Havária Challengeru 28. januára 1986, pri ktorej zahynuli všetci členovia posádky.

29. september 1988 - Discovery

Discovery 29. 9. 1988
V roku 1988 Discovery odštartoval na svoju siedmu misiu.
zdroj: NASA

Program raketoplánov NASA obnovila 29. septembra 1988, keď na svoju siedmu misiu vyštartoval Discovery s piatimi astronautmi na palube. Jeho let trval štyri dni. O necelý rok neskôr, 4. mája 1989, letel na svoju 4. misiu Atlantis, ktorý vypustil do vesmíru sondu Magellan určenú na výskum Venuše. Išlo o vôbec prvú misiu, ktorej cieľom bolo vypustenie vesmírnej sondy. Významným dátumom v programe raketoplánov bol aj 24. apríl 1990, keď na svoju desiatu misiu odštartoval raketoplán Discovery. Ten na obežnú dráhu vo výške 600 kilometrov vyniesol Hubbleov vesmírny ďalekohľad.

7. máj 1992 - Endeavour

Endeavour 1992
Endeavour (náhrada za zničený Challenger).
zdroj: NASA

Siedmeho mája 1992 letel prvýkrát raketoplán Endeavour, ktorý bol skonštruovaný ako náhrada za zničený Challenger. Počas tejto misie sa uskutočnili celkovo štyri výstupy, pričom vôbec po prvý raz v histórii boli v otvorenom vesmíre naraz traja ľudia - Pierre Thuot, Richard Hieb a Thomas Akers. Stalo sa tak 13. mája počas tretieho výstupu.

Najdlhšou misiou raketoplánu bol 21. let Columbie, ktorá vyštartovala 19. novembra 1996. Vo vesmíre následne strávila presne 17 dní, 15 hodín, 53 minút a 18 sekúnd.

16. január 2003 - Columbia*

Raketoplán Columbia vyštartoval na svoj posledný, v poradí 28. let, 16. januára 2003. Cieľom 15-dňovej misie bolo uskutočniť viacero vedeckých experimentov v mikrogravitácii. Pri štarte došlo k uvoľneniu penovej izolácie z palivovej nádrže, ktorá narazila do krídla raketoplánu a poškodila ho. Technici však vtedy vyhlásili, že rozsah poškodenia nie je natoľko veľký, aby ohrozil priebeh letu.

*Prvého februára 2003 približne 15 minút pred pristátím vo výške 63 kilometrov nad Texasom však došlo k odtrhnutiu poškodeného krídla a následnému rozpadu celého raketoplánu. Na jeho palube bola sedemčlenná posádka - Američania Richard Husband, William McCool, Michael Anderson, David Brown, Kalpana Chawla a Laurel Clark a Izraelčan Ilan Ramon. Ani jeden z nich nehodu neprežil.
Zostrihané video momentov počas havárie Columbie na návrate z vesmíru. Zahynulo všetkých 7 členov posádky.

26. júl 2005 - Discovery

Discovery 25 July 2005
Discovery pripravený na štart.
zdroj: NASA

Ďalší raketoplán letel do vesmíru až po 907 dňoch od spomínanej havárie, 26. júla 2005 sa ním stal Discovery. Podmienkou obnovenia programu raketoplánov bolo splnenie viacerých technických a organizačných zmien. Predstavitelia NASA taktiež po havárii Columbie zrušili všetky misie, ktorých cieľom nebola Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) alebo oprava Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu. K tej došlo v máji 2009 počas misie STS-125 raketoplánu Atlantis.

24. február 2011 - Discovery

Raketoplán Discovery mal na svoju poslednú plánovanú, v poradí 39. misiu, vyštartovať 1. novembra 2010. Pre rôzne technické problémy vrátane prasklín na palivovej nádrži však predstavitelia NASA museli jeho štart odložiť až na 24. februára 2011. Raketoplán dopravil na ISS niekoľko prístrojov a zariadení, vrátane modulu Leonardo a robota Robonaut 2, ktorý sa stal prvým humanoidným robotom vo vesmíre. Discovery sa vrátil na Zem 9. marca a po ukončení programu si ho budú môcť ľudia pozrieť v Steven F. Udvar-Hazy Center neďaleko Washingtonu D.C.

16. máj 2011 - Endeavour

Endeavour letel k ISS naposledy 16. mája, pričom hlavným cieľom 16-dňovej misie s označením STS-134 bolo dopravenie Alfa magnetického spektrometra (AMS-02) a jeho následné pripojenie. Počas pobytu Endeavouru sa z ISS vracala na Zem ruská vesmírna loď Sojuz. Išlo o vôbec prvý prípad v histórii, keď sa Sojuz odpájal od ISS v čase, keď bol k stanici pripojený niektorý z amerických raketoplánov. Taliansky astronaut Paolo Nespoli tesne po odpojení Sojuzu spravil video a fotografie zachytávajúce raketoplán Endeavour "zaparkovaný" na ISS. Išlo o vôbec prvé spoločné zábery raketoplánu a stanice odfotené z diaľky s planétou Zem v pozadí. Endeavour umiestnia do California Science Center v Los Angeles.

8. júl 2011 - Atlantis

Atlantis odštartoval na vôbec poslednú misiu amerických raketoplánov 8. júla, jeho štvorčlenná posádka mala za úlohu dopraviť na ISS viacúčelový logistický modul MPLM Raffaello, v ktorom sa nachádzali náhradné diely a zásoby pre stanicu na jeden rok. V tom istom module dopravili potom z ISS náklad určený pre návrat na Zem. Misia STS-135 mala pôvodne trvať 12 dní, predstavitelia NASA ju však o jeden deň predĺžili. Atlantis zostane po vyradení v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride, kde bude vystavený v časti pre turistov.
Posledná misia Atlantisu.
 
Na programe amerických raketoplánov sa od 12. apríla 1981 zúčastnilo celkovo 355 astronautov. Pätica raketoplánov - Discovery, Columbia, Challenger, Atlantis, Endeavour - nalietala spolu viac ako 870 miliónov kilometrov. Predstavitelia NASA sa teraz budú musieť spoliehať len na partnerov z Európy, Japonska a Ruska, predovšetkým na Sojuz. Ten je však schopný transportovať do vesmíru len trojčlennú posádku, kým americké raketoplány mohli letieť so siedmimi osobami na palube.




Server.sk v iOS Server.sk v Androide
 
 

Diskusia k článku

Fotografia
Anonym
pred 2 rokmi
12. apríla 1981 odštartoval z Kennedyho vesmírneho strediska na svoju prvú misiu raketoplán Columbia. Posledným raketoplánom, ktorý letel do vesmíru, bol Atlantis. Odkaz na článok: http://server.sk/zaujimavosti/vesmir/dnes-sa-skoncil-30-rocny-vesmirny-program-nasa/

čítajte : http://www.osud.cz/neni-mozne-je-posadka-challengeru-porad-nazivu

 

Tvoje meno:

Komentár:


Dnes.Server.sk
Dnešné horúce témy »


Predaj leteniek online, tuzemských a zahrani...
RK MER - kúpa, predaj, prenájom nehnuteľností. ...



Opravy zásuviek,vypínačov,svietidiel,bytových z...
Ponúkam kompletné elektroinštalačné práce v rod...
Najväčší výber originál generík Viagra Cialis a...

82-Jahre nette Frau (160cm/60kg)- Parkinson, ei...
ak chcete vedieť viac napíšte mi email, nechajt...
Agentúra SUNSET hľadá opatrovateľky a opatrovat...

3 285.00 € /mesiac
Na prenájom výrobný priestor, rozloha 885 m2
154 000.00 €
Na predaj stavebný pozemok, rozloha 1 821 m2
480.00 € /mesiac
Na prenájom byt, 2 izby, rozloha 95 m2, balkón,...





Ďalší obsah siete Server.sk


Vyberáme z archívu ...

pred 4 rokmi
Titulnú skladbu Time nemožno nemilovať. Pustite si raz a pochopíte, prečo sa práve táto skladba stala tou vlajkovou piesňou Rodovej novinky.
pred 5 rokmi
Nádherné vokály v R & B kabáte nájdete na ich aktuálnom albume Go Get It.
pred 6 rokmi
Svetoznámy filmový umelec, herec,režisér, producent, ale predovšetkým scenárista Jean-Claude Carriere vo štvrtok pricestoval do centra filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach.
pred 6 rokmi
Podľa najnovších vedeckých štúdií môže alkohol stáť za zhoršením stavu pacientov s kožnými chorobami, akými napríklad sú psoriáza, post-adolescentné akné či rôzne ekzémy.
pred 4 rokmi
V regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) sa predaje znížili dokonca až o 16,8 percenta.
pred 5 rokmi
Alonso dúfa, že chyby iných ho nevyjdú draho ako v Japonsku
pred 6 rokmi
Na vrchole rebríčka návštevnosti severoamerických kín sa aj počas svojho druhého víkendu udržalo akčné sci-fi Zrodenie planéty opíc.
pred 3 rokmi
Volker Schlöndorff, popredná osobnosť tzv. Nového nemeckého filmu na prelome 60. a 70. rokov, sa počas štúdia politických vied na Sorbone venoval aj filmu.