Vo veku 83 rokov dnes ráno zomrel slovenský spisovateľ, publicista a prekladateľ Kornel Földvári. Agentúre SITA to potvrdil Miroslav Švoňava z oddelenia vonkajších vzťahov Divadelného ústavu. Príčinou úmrtia bol srdcový infarkt.
Zdroj obrázku: Internet
Vo veku 83 rokov dnes ráno zomrel slovenský spisovateľ, publicista a prekladateľ Kornel Földvári. Agentúre SITA to potvrdil Miroslav Švoňava z oddelenia vonkajších vzťahov Divadelného ústavu. Príčinou úmrtia bol srdcový infarkt.
Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v
Trenčíne. V rokoch 1950 až 1953 študoval
slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, z politických dôvodov však musel štúdium zanechať. Po absolvovaní vojenskej služby nastúpil ako
redaktor literárnej rubriky do týždenníka
Kultúrny život a zároveň externe pokračoval v prerušenom štúdiu na FF UK, ktoré ukončil v roku 1960. V časopise Kultúrny život pôsobil až do jeho zániku v roku 1968. V rokoch 1969 a 1970 bol
riaditeľom a neskôr
dramaturgom Divadla na Korze a po jeho zatvorení pôsobil v
Slovenskej literárnej agentúre. V rokoch 1990 až 1992 bol námestníkom ministra kultúry SR. Pôsobil aj ako
dramaturg Štúdia L+S v Bratislave.
Publikovať začal ešte ako stredoškolák v roku 1949 v časopisoch
Život, Borba a
Kultúrny život. Sústredil sa najmä na kratšie
humoristicko-satirické útvary a
literárne recenzie. Od roku 1956 pravidelne prispieval do viacerých časopisov, pričom v niektorých z nich viedol aj rubriky venované slovesnému i výtvarnému humoru a dobrodružnej literatúre. Zároveň spolupracoval s
rozhlasom a
televíziou.
Pod pseudonymom
Miroslav Kostka knižne debutoval v roku 1963 zbierkou humoresiek
Netypické príbehy. Pod vlastným menom začal publikovať až po roku 1989, na konte mal tituly ako
O stručnosti (1999), Príbehy z naftalínu (2003), Päťadvadsať (2005), O karikatúre (2006), O detektívke (2009), Svet pre dvoch či…až pod čiernu zem (2014), pričom za knihu O karikatúre získal
Cenu Dominika Tatarku. Bol tiež autorom štúdií o literárnom a divadelnom humore, najmä o tvorbe
Milana Lasicu a
Júliusa Satinského a úvah o výtvarnom humore a venoval sa aj prekladom prózy a drámy z nemčiny.
