Server.sk Auto Fit Kino Music Tech Zľava Môj Bazár Job Reality Fórum Súťaž Foto Počasie PR správy

Dnes je 17. júla 2019, meniny má a zajtra
Aktuálny čas:

Slovensko chce pomenovať obete holokaustu

Zdroj: SITA, redaktor: redakcia , pridané: 07.09.2012

Na Slovensku vzniká prvý menný zoznam všetkých obetí holokaustu v podobe virtuálneho Pamätníka obetiam holokaustu.
Slovensko chce pomenovať obete holokaustu
Zdroj obrázku: Internet
 

Obetiam holokaustu na Slovensku je venovaný nový pamätník. Ide o netradičný virtuálny pamätník, ktorý Slovenské národné múzeum (SNM) - Múzeum židovskej kultúry slávnostne predstaví v pondelok 10. septembra o 16:30 v bratislavskom sídle SNM na Vajanského nábreží 2. Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si pripomenieme v nedeľu 9. septembra, sa v tento deň v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave o 17:00 uskutoční čítanie mien obetí holokaustu.

Práve čítanie mien obetí holokaustu - perzekvovaných aj zavraždených, ktoré sa koná od roku 2009, viedlo organizátorku čítania, známu publicistku Ľubu Lesnú, k myšlienke vzniku virtuálneho Pamätníka obetiam holokaustu na Slovensku.

Ako na dnešnej tlačovej besede povedal riaditeľ SNM - Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan, pri čítaní mien postihnutých holokaustom - prenasledovaných, zavraždených, ale aj tých, čo protižidovské perzekúcie prežili, prišli na to, že Slovensko nemá vytvorený menný zoznam obetí holokaustu. Chýba nám pomenovanie obetí, lebo len čísla nestačia, zdôraznila Ľuba Lesná. Pamätník zatiaľ predstavuje 81 614 mien. Bude sa dopĺňať o ďalšie mená, spresňovať - a to je jeho ďalším poslaním, vyzdvihol Mešťan. SNM - Múzeum židovskej kultúry chce na tom spolupracovať s každým, kto pozná fakty o prenasledovaných, ale aj s múzeom holokaustu v Jeruzaleme Yad Vashem.

Virtuálny Pamätník obetiam holokaustu na Slovensku by sa neskôr mal premiestniť do Serede, do pripravovaného prvého slovenského múzea venovaného holokaustu. "Ide o to, aby aj v Seredi boli menné zoznamy, pretože predpokladáme, že do Serede prídu možno iní návštevníci ako do Bratislavy a ešte aj oni nám budú pomáhať spracovávať menný zoznam," zdôvodnil pre agentúru SITA zámer mať pamätník duplicitne Pavol Mešťan. "Viete, nikdy nebudeme mať presný menný zoznam a presný počet ľudí. Ale čím viac sa budeme približovať k tomu číslu, tým viac budeme mať pocit, že si ľudia uvedomia, že tu nejde len o čísla, že tu ide o konkrétnych ľudí, lebo za každým tým číslom je jeden človek, jeden ľudský osud," zdôraznil Mešťan.

Autorom architektonického a výtvarného riešenia pamätníka je Ján Kodoň a hudbu vytvoril Martin Burlas. Spoluautori pamätníka by chceli, aby sa po presune do Serede duplicitne zachoval aj v bratislavskej sídelnej budove národného múzea ako trvalá expozícia. Základom pamätníka - expozície je zoznam Židov z roku 1939, ktorý je k dnešku jediným uceleným dokumentom dávajúcim predstavu o rozsahu celej tragédie slovenských Židov. Výtvarná podoba expozície je založená na jednoduchom kontraste dvoch podôb zoznamu. Prvou podobou zoznamu je projekcia, v rámci ktorej sa počas jedného dňa premietne všetkých vyše 81 tisíc mien. Druhou podobou zoznamu v expozícii bude štylizovaná transparentná stéla, v rámci ktorej sa taktiež predstavujú všetky mená. Súčasťou pamätníka je zvuková stopa. Tvoria ju štyri vrstvy - hudba Martina Burlasa skomponovaná špeciálne pre pamätník, ruch davu s úryvkami hlasov a detského plaču, zvuky písacieho stroja a vlaku.

Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia je smutnou spomienkou na prijatie Židovského kódexu vládou slovenského štátu 9. septembra 1941. Deportácie Židov boli vyvrcholením viac ako tri roky trvajúcej protižidovskej politiky ľudáckeho totalitného režimu na Slovensku. Slovenskí Židia boli od roku 1939 systematicky zbavovaní práv aj majetku. V dôsledku tejto politiky sa už v roku 1941 až dve tretiny slovenských Židov nachádzali v zlej sociálnej situácii a boli odkázaní na pomoc štátu.

Ľudácky režim sa preto snažil zbaviť Židov a tým aj sociálneho problému, ktorý sám vytvoril. K definitívnemu rozhodnutiu o deportáciách Židov zo Slovenska na územie okupované Nemeckom prišlo na začiatku roku 1942. Prvý transport 1 000 židovských žien vypravili z Popradu 25. marca 1942, v polovici apríla začali Slovensko opúšťať transporty, v ktorých už deportovali celé rodiny. Posledný transport odišiel 20. októbra 1942. Nemecko súhlasilo s deportáciou slovenských Židov pod podmienkou, že slovenská vláda zaplatí za každého deportovaného poplatok vo výške 500 ríšskych mariek, čo sa aj stalo. Väčšina z celkového počtu 57 transportov smerovala do Lublinskej oblasti, 19 transportov smerovalo do tábora v Osvienčime. Celkovo bolo zo Slovenska v roku 1942 deportovaných takmer 58-tisíc Židov a túto vlnu deportácií prežilo iba niekoľko sto ľudí. Druhá vlna transportov bola v čase nemeckej okupácie Slovenska v réžii okupantov a týkala sa zhruba 13-tisíc ľudí.




Server.sk v iOS Server.sk v Androide
 
 

Diskusia k článku

Tvoje meno:

Komentár:



Ďalší obsah siete Server.sk


Vyberáme z archívu ...

pred 8 rokmi
Veľa plusov a veľa mínusov. Veľmi lukratívna a pre diváka asi navždy zaujímavá historická téma, trochu málo času na jej dokonalé spracovanie.
pred 9 rokmi
Hoci sa príroda pomaly prebúdza a jar klope na dvere, predsa len pretrvávajú chladné, ešte zimné dni.
pred 8 rokmi
Film o reálnom živote určitej skupiny ľudí, ktorí sa nevedomky ovplyvňujú a každú akciu čaká nejaká reakcia.
pred 6 rokmi
Robert Pattinson dostal príležitosť vyletieť zo svojej škatuľky upíra a predviesť svoje herecké umenie.
pred 6 rokmi
Huawei uvádza na slovenský trh elegantný a neuveriteľne tenký HUAWEI Ascend P6
pred 6 rokmi
Tuningová spoločnosť z nemeckého Unetrumbachu v okolí Mníchova, Loder1899 podrobila nový Jaguar FX kozmetickým a výkonovým úpravám,
pred 8 rokmi
Lapacho je prastará a pre mnohých veľmi známa bylina. Už domorodí obyvatelia Južnej Ameriky, vrátane Inkov poznali jeho liečivé účinky...
pred 7 rokmi
V tomto roku chce nemecký výrobca áut dosiahnuť prevádzkový zisk na minuloročnej rekordnej úrovni 11,3 mld. eur, jeho ďalší rast očakáva v budúcom roku.