Diskusiu spojenú s akčným plánom sprevádzalo opätovné spochybňovanie pojmov rodová rovnosť.
Zdroj obrázku: Dreamstime.com/free
Ľudskoprávna rada vlády na dnešnom zasadnutí schválila návrh Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2014 až 2019.
Členovia rady vláde SR odporučili, aby návrh schválila a zároveň ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi odporučili, aby podnikol kroky k urýchlenej ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, inak Istanbulského dohovoru. Diskusiu spojenú s akčným plánom sprevádzalo opätovné spochybňovanie pojmov rodová rovnosť.
Návrh akčného plánu vznikol, aby vytvoril, zaviedol a koordinoval štátnu politiku v danej oblasti. Prispieť by mal aj k inštitucionálnej podpore obetiam násilia. Návrh vysvetľuje, že násilie páchané na ženách je chápané ako porušovanie ľudských práv a forma diskriminácie žien.
"Je to forma rodovo podmieneného násilia, ktoré je nasmerované proti ženám z dôvodu ich príslušnosti k ženskému rodu a postihuje ženy disproporcionálne," uvádza sa dokumente, o ktorom dnes rokovala Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Násilie na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším celospoločenským problémom aj v podmienkach SR. Potvrdzuje to aj reprezentatívny prieskum výskytu a skúsenosti žien s násilím z roku 2008. Zasahuje veľkú skupinu žien, dotýka sa rôznych oblastí od detstva po dospelosť, intímnych vzťahov nevynímajúc. Každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera, zažila z jeho strany násilné správanie. Presnejšie to uviedlo 21,2 percenta dospelých žien vo veku od 18 do 64 rokov. Ešte častejšie sa násilia na ženách dopúšťajú ich bývalí partneri. Z dospelých žien, ktoré mali bývalého partnera, zažilo z jeho strany násilné správanie 27,9 percenta.
Proti ratifikácii Istanbulského dohovoru dnes vystúpili aj Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií. Od premiéra SR
Roberta Fica žiadajú, aby ho Slovensko neratifikovalo. List so žiadosťou adresovali aj ministrovi spravodlivosti
Tomášovi Borecovi. Dohovoru kresťanskí aktivisti vyčítajú, že do terminológie zavádza rodovú identitu. A tá relativizuje
"biologickú skutočnosť dvoch pohlaví". Nepáči sa im ani záväzok začleniť do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania študijné materiály o problematike rodovo podmieneného násilia a nestereotypných rodových rolí. Na rokovaní ľudskoprávnej rady sa zúčastnila aj podpredsedníčka NR SR
Erika Jurinová, ktorá vyhlásila, že akčný plán má jasný cieľ, s ktorým nemožno mať teoreticky žiaden problém. Jeho autori však zavádzajú terminológiu, ktorá rozdeľuje.
Vládny výbor pre rodovú rovnosť vydal k spochybňovaniu rodovej rovnosti stanovisko.
"Výhrady voči konceptu rodovej rovnosti nemajú žiadne opodstatnenie a zbytočne polarizujú verejnosť," vyhlasuje s tým, že cieľom rodovej rovnosti nie je odstránenie, prípadne popieranie biologických rozdielov medzi mužmi a ženami, ako sa to mylne šíri. Cieľom je odstraňovanie rodovej hierarchie a presadzovanie spravodlivosti. Koncept rodovej rovnosti vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzenia predsudkami. Slovensko sa k presadzovaniu rovnosti príležitostí zaviazalo členstvom v Európskej únii. Na praktické presadzovanie rodovej rovnosti prijala EÚ samostatnú stratégiu, Rada EÚ prijala aj pakt, v ktorom vyzýva členské štáty, aby odstránili rodové stereotypy.
"Presadzovanie rodovej rovnosti je teda legitímny politický cieľ hodný modernej demokratickej krajiny a členského štátu Európskej únie," uvádza sa v stanovisku vládneho výboru.
