Objektivita, vytrvalosť, zmysel pre morálku a súcit pri sledovaní všetkých faktov, ktoré majú význam pre zistenie a určenie podstatnej pravdy, nestrannosť a etické štandardy, ...
Zdroj obrázku: SXC/free
Termín investigatívna žurnalistika sa v našom jazyku ešte nestihol celkom udomácniť. Spoločensky angažovanej žurnalistike sa novinár začne venovať vtedy, ak sa z relatívne pohodlnej, komentátorskej polohy posunie podľa vlastného uváženia do polohy vyšetrovacej a analytickej, čo môže byť v konečnom dôsledku nebezpečné. Môže ohroziť nielen svoje osobné súkromie, ale aj kariéru. Zároveň však môže byť konkrétnejší a pre náročných recipientov môže byť z hľadiska ich hladu po nie banálnych, ale po korektných informáciách oveľa osožnejší. Dobré, včasné a korektné informácie; to je minimálne polovica úspechu v boji proti neprávosti bez ohľadu na to, či má podobu krádeže, podvodu, alebo korupcie.
„Viac energie budeme venovať podpore investigatívnej práce samotných novinárov jednak malými grantmi, jednak odbornou spoluprácou“, tvrdil donedávna analytik inštitútu INEKO, prominentný bloger,
Gabriel Šípoš, známy monitorovaním a odhaľovaním chýb novinárov z tlače a televízií, ktoré pracoval donedávna na webe pod značkou
Slovak Press Watch. Publikoval niekoľko odhalení plagiátorstva, pomenoval kľúčové posuny v slovenskom novinárstve a zverejnil i súhrnnú správu o slovenských médiách. Blog
Slovak Press Watch otvoril viaceré známe kauzy v médiách – napríklad prípad fiktívneho prispievateľa denníka Sme - Edwina Grassmeiera, ktorý vykrádal texty z webu týždenníka Spiegel, alebo prípad prispievateľa Slova Jakuba Topola, za ktorým sa zrejme skrýval politik Smeru-SD Braňo Ondruš. Dnes už daný blog z viacerých príčin neexistuje. Možno ho ale považovať za určitý druh investigatívnej žurnalistiky, jej začiatok v slovenských médiách, ktorý nemá pokračovanie. Je však otázne či sa vôbec na Slovensku dostatočne rozvinie niekedy v budúcnosti „spoločensky angažovaná“ žurnalistika. Pod nátlakom gatekeeprov sa nezverejňujú mnohé spoločensky nevhodné informácie.
Kedysi „kydači hnoja“, pranierujúci vtedajšie pomery a škandály, dnes nezávislí miliardári bažiaci po sláve a úspechu, skrývajúci sa pod neziskovou a politicky nezávislou redakčnou jednotkou, presadzujúcou svoje záujmy o globalizácii, kritizujúcou amerického prezidenta a podporujúcou svoje politické a spoločenské záujmy. Tak jednoducho by sa dala nazvať súčasná americká investigatívna žurnalistika vzkriesená od čias Pulitzera až manželmi
Sandlerovcami, zaoberajúcimi sa americkou investigatívou.
Projekt
Propublica, založený manželmi na báze investigatívy sa profiluje ako nezávislý a nestranný zdroj o investigatívnych udalostiach a témach, ktoré nepokrývajú bežné médiá. Svoje produkty vytvorené skutočnými novinárskymi esami ponúka americkým médiám zdarma. Otázne však je, či je skutočne taký nezištný, keď hlavným zámerom projektu je osloviť opätovne čo najširšie publikum a publikovať svoje materiály hlavne vo veľkých médiách, keď jeho členovia sú novinári z kľúčových amerických médií. Investigatívna žurnalistika v Amerike je teda zachránená, no pod miliardárskymi krídlami, ktoré predurčili smer jej vývoja, stráca v konečnom dôsledku svoj skutočný zmysel a opodstatnenie.
Objektivita, vytrvalosť, zmysel pre morálku a súcit pri sledovaní všetkých faktov, ktoré majú význam pre zistenie a určenie podstatnej pravdy, nestrannosť a etické štandardy, to sú hodnoty, ktoré by novinári v zmysle pravej a úspešnej investigatívnej žurnalistiky mali spĺňať. Mali by to byť bojovníci za určité zanedbávané a utláčané skupiny, ktoré nie sú schopné zastupovať svoje záujmy. U nás na Slovensku sú zatiaľ viac-menej iba zaujímavé pokusy o angažovanosť v rámci nekalých praktík, korupcií, podvodov, vydierania a akejkoľvek špiny vo výrobe, politike a obchode. Niet času na rozuzľovanie zložitých problémov, a často neexistuje ani dostatočne zištná motivácia pre pomoc jednotlivcovi. Iba niektoré programy a články v médiách majú formálne prejavy investigatívy.
Mnoho slovenských médií ešte nevyužíva svoju šancu otvoriť dvere spoločensky a politicky relevantným správam. Skutočná investigatívna žurnalistika zdanlivo existovala iba v čase jej zrodu a bola reprezentovaná začínajúcimi novinármi:
Uptonom Sinclairom,
Lincolnom Steffensenom a
Idou Tarbellovou. Pranierovanie vtedajších pomerov vzbudilo v USA obrovskú pozornosť. Keď v roku 1902
Upton Sinclair uverejnil v časopise Appeal to reason reportážnu knihu Džungľa, pranieroval nehygienické pomery v chicagskej továrni na hovädzie konzervy.
Spoločensky angažované investigatívne reportáže, odhaľujúce skutočné problémy ako politická korupcia, špinavé praktiky vo veľkých korporáciách, chudoba, násilie, nespravodlivosť a často dokonca prenasledovanie z rasových, kultúrnych a náboženských dôvodov upozorňujú na skutočné problémy, na ktoré by mali investigatívni novinári dostatočne upozorňovať a venovať sa im. Či už bude investigatíva úspešná, vo veľkej miere závisí od toho, či sa novinári dostatočne stotožnia s hodnotami zastávanými verejnosťou, či sa budú usilovať rozšíriť určité fakty dôležité pre jednotlivca, bez toho, aby tvrdili, že má v konečnom dôsledku pravdu.