Na Slovensku máme životaschopný recyklačný priemysel

V súčasnosti dokáže zhodnocovať veľkú časť odpadov, čo znamená, že vývoj nových technológií na zhodnocovanie odpadov pokračuje.
Na Slovensku je vybudovaný životaschopný recyklačný priemysel, ktorý v súčasnosti dokáže zhodnocovať veľkú časť odpadov, čo znamená, že vývoj nových technológií na zhodnocovanie odpadov pokračuje.

Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano, táto infraštruktúra by mala zabezpečiť zvýšenú mieru recyklácie a pomôcť dosiahnuť lepšie umiestnenie pri hodnotení odpadových hospodárstiev štátov EÚ.

Ministerstvo životného prostredia pracuje na novej legislatíve v odpadovom hospodárstve, od ktorej si sľubuje odstránenie nedostatkov vrátane zmeny poplatkov za ukladanie odpadov na skládky odpadov. "Smerovanie odpadového hospodárstva, ktoré zodpovedá súčasnej situácii, je načrtnuté v nedávno schválenom Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2011 až 2015," priblížil hovorca envirorezortu. Rovnako sa pripravuje Program predchádzania vzniku odpadov v SR ako strategický dokument pre odpadové hospodárstvo strednodobého zamerania. Tento dokument bude podľa Stana predložený začiatkom budúceho roka na celonárodnú diskusiu ako strategický dokument, ktorý podlieha povinnému posudzovaniu podľa zákona posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA/SEA). "Rezort životného prostredia verí, že sa jeho úsilie o prechod krajiny od skládkovania k recyklácií a zhodnocovaniu odpadu v budúcnosti pozitívne odzrkadlí v hodnotení Slovenskej republiky na úrovni členských krajín EÚ," uzavrel Stano.

Nová správa o hospodárení členských štátov s komunálnym odpadom naznačuje, že v EÚ existujú znepokojujúce rozdiely. Správa obsahuje hodnotenie 27 členských štátov podľa 18 kritérií pre oblasti, ako sú celkový recyklovaný odpad, cena zneškodňovania odpadu a porušovanie európskych právnych predpisov. Slovensko skončilo v hodnotení krajín EÚ na 19. mieste. Popredné miesta v tabuľke obsadili Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko. Informovala o tom Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie v SR.

Problém podľa správy EÚ o odpadoch predstavuje prílišné spoliehanie sa na skládky namiesto recyklácie a opakovaného nakladania s odpadom. Medzi nedostatky patria neúčinné alebo chýbajúce politiky predchádzania vzniku odpadu, nedostatok stimulov na presmerovanie odpadu zo skládok a nedostatočná infraštruktúra na nakladanie s odpadom. V krajinách s popredným umiestnením fungujú komplexné systémy zberu odpadu a na skládkach tam končí menej ako päť percent odpadu. Majú rozvinuté systémy recyklovania, dostatočné spracovateľské kapacity a účinne nakladajú s biologicky rozložiteľným odpadom. Pre tieto štáty je typické, že sa v ich politikách odpadového hospodárstva účinne spájajú právne, administratívne a ekonomické nástroje.

"Napriek existencii lepších alternatív a napriek tomu, že sú k dispozícii štrukturálne fondy na financovanie lepších možností, mnohé členské štáty ešte stále ukladajú obrovské množstvá komunálneho odpadu na skládky, čo je najhoršia možnosť v rámci odpadového hospodárstva," uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik. Podľa neho sa zavážaním odpadov na skládky strácajú hodnotné zdroje a možné prínosy pre hospodárstvo, v sektore odpadového hospodárstva sa tak nevytvárajú nové pracovné miesta a trpí aj naše zdravie a životné prostredie. V nedávnej štúdii vypracovanej pre Komisiu sa odhaduje, že ak by sa právne predpisy EÚ o nakladaní s odpadom vykonávali v plnej miere, výsledkom by boli ročné úspory 72 miliárd eur, zvýšený obrat sektoru odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ o 42 miliárd eur a vytvorenie 400-tisíc pracovných miest do roku 2020.