Bratislavský ostrov
Sihoť bol v máji slávnostne vyhlásený za chránený areál
Zdroj obrázku: SXC/free
Cyklisti na riečny ostrov Sihoť v Bratislave nepatria, podľa Tomáša Mikulca z OZ Nie ropovodu sa na tom počas dnešného rokovania zhodli zástupcovia mimovládky, ministerstva pôdohospodárstva a štátnych Lesov SR. "So zástupcami Lesov SR a ministerstva pôdohospodárstva sme sa zhodli vo veľmi dôležitej veci, a to že cyklisti na ostrove Sihoť by neznamenali nič dobré a priniesli by len škodu," vyhlásil Mikulec.
Bratislavský primátor
Milan Ftáčnik ešte v máji avizoval, že cyklisti budú môcť využívať nové trasy. Hlavné mesto navrhovalo prvý historický okruh v širšom centre či trasu na Devínskej ceste. Za účasti bratislavského primátora
Milana Ftáčnika sa uskutočnilo májové zasadnutie Komisie pre cyklodopravu, ktoré hodnotilo realizáciu a pripravenosť cyklistických trás na území mesta. Komisia sa zaoberala aj analýzou vedenia cyklistickej trasy cez ostrov Sihoť. Pracovná skupina zložená zo zástupcov mesta, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a rezortu životného prostredia odporučila zvážiť dve alternatívy – vedenie trasy cez ostrov
Sihoť alebo cestu súbežnú s Devínskou cestou. OZ Nie ropovodu však cyklistov na ostrove nechce a svoj zámer sa rozhodlo podporiť aj petíciou.
"Pokračujeme v zbieraní podpisov pod petíciu, máme cez 2,5-tisíca podpisov a stále pokračujeme," povedal dnes
Mikulec. Či nakoniec cyklotrasa cez ostrov pôjde, závisí podľa neho už len od primátora.
"Ťaháme za jeden povraz, otázka bude, či nakoniec nepreváži politické rozhodnutie," uzavrel Mikulec.
Bratislavský ostrov
Sihoť bol v máji slávnostne vyhlásený za chránený areál. Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) oficiálne vyhlásil Sihoť za chránené územie 15. mája vyhláškou zo 4. apríla 2012. Ostrov Sihoť je nový chránený areál na území Bratislavy, pričom vek celého ostrova je približne 232 rokov. Väčšia časť plochy má do 200 rokov, východné ostrovčeky pri ústí Karloveského ramena majú približne 80 rokov. Ostrov
Sihoť je najstarší vodný zdroj, ktorý slúži Bratislavčanom nepretržite od roku 1886 a prežil obe svetové vojny a taktiež bol jediný vodný zdroj, ktorý zásoboval západnú časť Bratislavy, keď ropné látky znečistili vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach.
