Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením
Brigity Schmögnerovej.
Zdroj obrázku: Internet
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament vtedy 25. októbra schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
V parlamentnej rozprave pred jedenástimi rokmi búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov. Obvinili konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré znamenajú jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec
Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale nech si nemyslia, že ho budú aj oslavovať. Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením
Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy sme už mali priveľa štátnych sviatkov a ako vtedy tvrdila, ďalší by znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy korún.
Pamätným dňom sa u nás
17. november stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon, na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona sa
17. november stal Dňom boja proti totalite. V roku 2001 nakoniec poslanci Národnej rady SR rozhodli, že
17. november bude štátnym sviatkom SR ako
Deň boja za slobodu a demokraciu.
Pred 23 rokmi
17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), 24. novembra odstúpil
Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek.
Federálne zhromaždenie
29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s
Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil.
29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený
Václav Havel.
