Rastúce teploty môžu spôsobiť obnovenie rastu pravekých lesov v ľadových oblastiach na severe Kanady.
Zdroj obrázku: Flickr
Kvôli extrémnemu počasiu na severe Kanady bola táto oblasť bez lesov milióny rokov. No to by sa mohlo zmeniť a mohli by sa vrátiť vďaka zmene teploty na Zemi, tvrdia vedci z Montrealskej univerzity, ktorí hovoria, že tieto nízke teploty sa môžu zvýšiť do tej miery, že lesy sa do tejto chladnej oblasti vrátia.
Skamenelý les nachádzajúci sa na ostrove
Bylot má podľa paleomagnetickej analýzy, ktorá je založená na prítomnosti vyhynutých živočíchov, 2,6 až 3 milióny rokov.
Paleomagnetická analýza taktiež skúma, ako zmena v magnetickom poli Zeme vplýva na usadeniny v kameňoch, ktoré sa tak ako kompas, otáčajú smerom k magnetickým pólom. Vedci to môžu využiť na určenie veku skál, keďže história pohybu magnetických pólov je relatívne známa.
Ľadovec na ostrove Bylot
Na ostrove nie je takmer žiadna fauna, to by sa však mohlo zmeniť ako následok globálneho otepľovania. Na ostrov
Bylot v Kanade by sa mohli vrátiť lesy, ktoré tam naposledy prekypovali pred viac ako 2 miliónmi rokov.
Výskumník
Alexandre Guertin-Pasquier z Montrealského oddelenia geografie prezentoval svoje nálezy na Kanadskej Paleontologickej konferencií v Toronte tvrdiac:
„Podľa dátového modelu, klimatické podmienky na ostrove Bylot budú vhodné pre rast stromov, ktoré môžeme na tomto ostrove v súčasnosti nájsť iba ako fosílie, ide napríklad o vŕbu, borovicu a smrek.“
Dalej povedal:
„Počas svojej štúdie som taktiež našiel dôkazy o možnom raste duba a orecha.
Napriek tomu, že je pravda, že zalesnenie regiónu bude trvať ešte dlho, naše nálezy ukazujú, že naše vnučky a vnuci budú v tejto oblasti schopní zasadiť stromy, ktoré úspešne vyrastú.“
Drevené vzorky zo starých lesov sa zachovali v rašeline a permafroste.
Guertin-Pasquier povedal:
„Študovali sme sedimenty v lesoch a objavili sme peľ, ktorý sa zvyčajne nachádzame v klíme, kde je priemerná teplota 0 stupňov.“ Súčasná priemerná teplota na Bylote je asi -15 stupňov. Vzorky boli odobraté z niekoľkých vrtov širokých 10 cm, hlbokých 1-2 metre. Drsné podmienky arktickej zimy vedcom neposkytujú priveľa priestoru na dôkladné štúdie. Dokonca aj počas leta,
Guertin-Pasquier spolu s kolegami museli odolávať extrémnym podmienkam, ako napr. vetru o rýchlosti 80 km/h.
„Toto miesto obsahuje toľko tajomstiev. Napríklad, ako je možné, že tieto stromy dokázali prežiť arktickú noc, počas ktorej nemali prístup k slnečnému žiareniu,“ povedal, pričom dodal, že ďalšie kroky vo výskume by mali zahŕnať podrobný prieskum ostatných rastlín, za cieľom lepšieho pochopenia lokálnej flóry.
Informácia pochádza zo stránky:
www1.folha.uol.com.br
Foto: Flickr / susanvg
