Tvrdia to vedci, ktorí tak popierajú predchádzajúce štúdie podporujúce teóriu medzidruhového kríženia medzi
Homo sapiens a
Homo neanderthalensis.
Zdroj obrázku: Wikipedia
Podobnosti medzi DNA moderných ľudí (Homo sapiens) a neandertálcov (Homo neanderthalensis) vznikli pravdepodobne v dôsledku skutočnosti, že oba druhy mali spoločného predka, a nie medzidruhovým krížením. Vo svojej najnovšej štúdii to tvrdia evoluční biológovia Anders Eriksson a Andrea Manica z University of Cambridge.
Eriksson a
Manica vo svojom výskume použili počítačové simulácie, aby prehodnotili dôkazy podporujúce teóriu, že predkovia moderných ľudí sa v niektorých prípadoch krížili s neandertálcami. Podľa ich výsledkov zverejnených v časopise
PNAS sa však pôvod jedného až štyroch percent genómu, ktoré zdieľajú neandertálci s modernými ľuďmi eurázijského pôvodu, dá vysvetliť v prípade, že oba tieto druhy vznikli z geograficky izolovanej populácie so spoločným predkom žijúcim pred 300-tisíc až 350-tisíc rokmi. Táto populácia moderných ľudí podľa nich žila pravdepodobne v severnej Afrike, a keď pred 60-tisíc až 70-tisíc rokmi tento kontinent opustila, tieto genetické zhody sa rozšírili aj na ďalšie svetadiely.
S týmto názorom však nesúhlasí
David Reich z Harvardovej univerzity, podľa ktorého výsledky najnovšej štúdie nevylučujú možnosť medzidruhového kríženia. Práve
Reich spolu so
Svantem Pääbom z
Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku publikoval v roku 2010 prvú génovú mapu neandertálcov, pričom ich výskum dospel k záveru, že predkovia moderných ľudí sa pravdepodobne krížili s neandertálcami.
Informácie pochádzajú z webstránky
www.bbc.co.uk.
