o Islame vieme, veľmi málo. Je dobrý alebo zlý? Je naozaj tak strašidelný, ako si myslíme? Ak máte záujem vzdelávať sa v tejto oblasti viac a mať skutočne vlastný názor, naštudujte si viac. Dostupnej literatúry je viac ako si myslíte.
Zdroj obrázku: SXC/free
Žijeme v dobe, kedy sa na nás informácie zo sveta hrnú priam rýchlosťou svetla. Ukrajina, Islam, letecké katastrofy, výber tých najhorších tém, ktoré sú podané navyše tým najdramatickejším spôsobom. Médiá nás majú v hrsti a vnucujú nám emócie, aké potrebujú aby sme prežívali.
Čím väčší strach v nás vyvolajú, tým ľahšie s nami dokážu manipulovať.
Aký máte názor na často preberané témy? S najväčšou pravdepodobnosťou žiadny, pretože viete iba to, čo sa k Vám dostalo z médií a viete iba to, čo im vyhovuje, aby ste vedeli.
Napríklad o Islame vieme veľmi málo. Je dobrý alebo zlý? Je naozaj tak strašidelný ako si myslíme? Ak máte záujem vzdelávať sa v tejto oblasti viac a mať skutočne vlastný názor, naštudujte si viac. Dostupnej literatúry je viac ako si myslíte. Tip na knihy z tejto oblasti
TU
V islamských štátoch je
Islam štátne náboženstvo na ktorom je vybudovaný štát. Štát je nositeľom náboženskej idey, na tomto princípe je vybudovaný a napriek tomu, že občania majú aj isté civilné práva, moslim bude mať vždy určité zvýhodnenia pred nemoslimom (napríklad nemoslim nededí po moslimovi)
Byť nemoslimom znamená velezradu, pretože
islam je podstatným prvkom základného poriadku štátu. Islamský štát spája plné občianske práva s vyznaním pravej viery.
Nemoslim môže mať práva, ktoré mu povoľuje Korán a Šárija.
V islamskom práve pri najprísnejšej interpretácií je znemožnené, aby ľudské práva mali prioritu nad islamským právom. Keď sa moslim vzdá svojej viery, dôsledky sú horšie ako si dokážete predstaviť.
Sloboda vyznania nemoslimov
Ústava mnohých islamských krajín zaručuje slobodu vyznania v praktizovaní náboženského presvedčenia. Islamské krajiny prehlasujú, že sú tolerantné a zaručujú slobodu vyznania. Napriek tomu vzniká rozpor, keďže nemoslimovia majú veľké problémy pri vyznávaní svojej viery, kedy môžu prísť aj o život.
Sloboda vyznania teda je zakotvená v islamskom práve, ale neislamci nikdy nebudú rovní moslimom, budú považovaní za druhoradých, menejcenných občanov, ktorí sú podriadení islamskému štátu, ktorý definuje aj rozsah ich slobody.
Zavrhnutie islamu je štátom pokladané za zločin, ktorý si vyžaduje trest.
Islamská deklarácia ľudských práv trvá na autorite islamskej viery a preto môže zaručiť iba tie občianske práva, ktoré sú v súlade s islamom a jeho princípmi. Toto však obmedzuje práva nemoslimov, takže v rámci islamu, sú práva nemoslimov značne obmedzené. Je to preto, lebo iba moslim je považovaný za lojálneho občana.
Nemoslim je človek s obmedzenými právami, ale má právo existencie.
Moslim, ktorý zavrhne svoju vieru, stráca všetky svoje práva, je zradca a môže byť odsúdený na smrť. Toto bolo zdôrazňované v Návrhu islamskej deklarácie ľudských práv, ktorá bola vytvorená na islamskej konferencii v Džidde v r. 1979. Toto vyhlásenie zakazuje moslimom zmeniť svoju vieru. Neodsúdenie odpadlíka na smrť by mohlo byť urážkou Šárije a teda nemôže byť zaručené, dokonca ani v rámci deklarácie ľudských práv.
V súčasnosti možno na svete identifikovať niekoľko regionálnych systémov ľudských práv. Európsky, medziamerický, africký, arabský.
Najďalej vývoj ľudských práv dospel na Európskom a Americkom kontinente.
Jeden z mladších regionálnych modelov ochrany ľudských práv je systém ochrany ľudských práv, ktorý sa rozvíja v Arabskom svete.
Chcete sa dozvedieť o tejto téme viac?
