Aféra WikiLeaks – diplomatická vojna medzi veľmocami?

Meno Austrálčana Juliana Assangea dnes pozná celý svet. Práve on zverejnil na internetovej stránke WikiLeaks tajné dokumenty americkej diplomacie, ktoré vyvolali paniku v Bielom dome.
Julian Assange je známy predovšetkým ako zakladateľ, tlačový hovorca a šéfredaktor internetového portálu WikiLeaks. Pred prácou pre WikiLeaks študoval matematiku a fyziku a pracoval ako počítačový programátor. Assange získal viaceré novinárske ocenenia. Žil striedavo vo viacerých krajinách a pre novinárov sa vyjadroval, že je neustále na cestách. Robil verejné vystúpenia, kde hovoril o cenzúre, slobode tlače a investigatívnej publicistike. Meno Austrálčana Juliana Assangea dnes pozná celý svet. Práve on zverejnil na internetovej stránke WikiLeaks tajné dokumenty americkej diplomacie, ktoré vyvolali paniku v Bielom dome.

Internetový aktivista

Internetová stránka WikiLeaks, ktorá zverejňovala utajované materiály, priniesla v čase aféry austrálskeho aktivistu zoznam cieľov, ktoré americká administratíva v tom čase považovala za strategické pre život Spojených štátov a ich občanov. WikiLeaks zverejnila tajné materiály americkej armády z Iraku či Afganistanu a komunikáciu medzi americkými diplomatmi. Vyvolalo to rozporuplné reakcie, kritizovali to nielen politici a analytici, ale aj svetové médiá. Televízia BBC napríklad tento zoznam označila v roku 2010 za najlepší vianočný darček pre teroristov, keďže odhalil ciele a objekty, ktoré sú pre Američanov najcitlivejšie, a na ktorých miestach sú Spojené štáty najzraniteľnejšie.

Internetový portál WikiLeaks, ktorý Assange založil v roku 2006, zverejnil stovky tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou išlo o hodnotiace správy a depeše z amerických veľvyslanectiev, ktoré vzbudili rozruch po celom svete. Interpol zalarmoval všetky členské štáty, aby zatkli zakladateľa internetového portálu WikiLeaks pre podozrenie zo znásilnenia, čo sa zakladalo na zatykači vydanom vo Švédsku.

Kauza sexuálneho obťažovania

Medzinárodná medzivládna organizácia Interpol ho 30. novembra 2010 umiestnila na tzv. „červený zoznam“ hľadaných osôb Interpolu, pretože bol stíhaný vo Švédsku za podozrenie zo znásilnenia a spáchania trestného činu. Polícia ho ale vyšetrovala pre podozrenie, že sa dopustil sexuálnych deliktov na dvoch bývalých spolupracovníčkach WikiLeaks. Jeho zástancovia však tvrdili, že ide o vykonštruovaný proces, za ktorým stáli politické sily, ktoré ho chceli zdiskreditovať. Niektorí americkí politici otvorene vyzývali v čase horúcej kauzy k dolapeniu, súdeniu alebo dokonca poprave Juliana Assangeho. Zakladateľ WikiLeaks tvrdil, že obvinenia voči nemu sú politicky motivované a sú pomstou za činnosť WikiLeaks. Server WikiLeaks totiž v roku 2010 zverejnil desiatky tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie a armády.

Tajné dokumenty americkej diplomacie

Assange tvrdil, že švédske obvinenia sú len politickou hrou, namierenou proti nepohodlnému aktivistovi a že severská krajina ho môže ďalej vydať do Spojených štátov. Najvyšší súd v Británii ešte koncom mája povolil Assangeovo vydanie do Švédska, kde sa údajne v minulosti dopustil trestných činov znásilnenia a sexuálneho útoku. Od 19. júna sa preto ukrýval na pôde ekvádorského veľvyslanectva v Londýne. Po tom, ako sa Londýn, Štokholm i Washington odmietli zaručiť, že Assanga Švédi nevydajú Američanom, Ekvádor prominentnému aktivistovi udelil politický azyl. To, že Ekvádor udelil Assangeovi azyl, pobúrilo britských i švédskych predstaviteľov. Julianovi Assangemu totiž v Amerike hrozil za zverejnenie tajných údajov trest smrti.

Assange stále žije v budove ekvádorskej ambasády v Londýne, aby sa tak vyhol vydaniu do Švédska. Ako a kedy sa skončí politický globálny boj medzi veľmocami ukáže len čas a miera diplomacie krajín zainteresovaných do tejto aféry.