Na našej planéte je mnoho miest, kde kedysi prekvital rušný život. Príčiny vyľudnenia sú rôzne – epidémie, vojny, živelné katastrofy, ekonomické problémy.
Zdroj obrázku: Flickr
Na našej planéte je mnoho miest, kde kedysi prekvital rušný život. Príčiny vyľudnenia sú rôzne – epidémie, vojny, živelné katastrofy, ekonomické problémy. Dalo by sa ich uviesť stovky avšak za zmienku iste stoja aj tieto nižšie uvedené.
1. Kolmanskop (Namíbia)
Prázdne budovy v Komanskope v Namíbii, ktoré sa postupne strácajú pod nánosmi piesku.
Nachádza sa v južnej Namíbii, neďaleko prístavu
Lüderitz. V roku 1908 túto oblasť osídlili ľudia, kvôli vidine rýchleho zisku, pretože sa tu nachádzali ložiská diamantov. Každý chcel skúšať šťastie a pri vidine rýchleho zisku počas dvoch rokov vybudovali uprostred mŕtvej zeme pokrytej pieskom mesto so všetkými sociálnymi sieťami. Mali vlastnú nemocnicu, školu, škôlku, kasína, obchody a dokonca si tu ľudia postavili exkluzívne vilové štvrte v domnení, že tu budú žiť nastálo. Po prvej svetovej vojne nastal rapídny pokles predaja diamantov a zrazu sa z tejto bohatej krajiny stalo peklo na zemi, v ktorom sa nedalo žiť. V roku 1954 zostalo mesto kompletne vyľudnené a príroda sa na ňom vybúrila piesočnatými búrkami a zničila takmer všetko. Dnes pohľad na ruiny, ktoré boli predtým rajom naháňa zimomriavky.
2. Pripjat (Ukrajina)
Pripjat, Ukrajina
Foto: Flickr / Richard van den Belt
Toto mesto netreba asi nikomu špeciálne predstavovať. Stačí jediné slovo
Černobyľ a hneď vieme o čom je reč. Ukrajinské mesto leží neďaleko hraníc s Bieloruskom a je nazývané mestom duchov už viac ako 20 rokov po výbuchu atómovej elektrárne v roku 1986. Priamo v meste v tej dobe žilo približne 50. tisíc obyvateľov a ešte dnes je vidieť následky na potomkoch, ktorým sa stále rodia ťažko postihnutí. Mesto založili v roku 1970 kvôli robotníkom a ľuďom, ktorí pracovali v elektrárni. Aj v dnešnej dobe je tam stále merateľná rádioaktivita a chybou bolo, že v snahe všetko utajiť, ožiarených ľudí prevážali autobusmi do iných miest. Rádioaktívny odpad doslova pochovali zaživa pod betón a rádioaktivita odtiaľ uniká dodnes.
Najviac bola postihnutá oblasť, ktorá dostala názov „červený les“. Výstižné pomenovanie sa zaužívalo kvôli farbe stromov, ktoré vplyvom výbuchu a žiarenia sčervenali a za šera dokonca svetielkovali a žiarili. Za dva dni bolo kompletne evakuované celé mesto a okolie, a dnes je do neho vstup len na vlastné riziko. Oblasť elektrárne je stále uzatvorená a pohybuje sa tam polícia a stráž. Ak by ste sa rozhodli urobiť si výlet do tejto oblasti, je ťažké vybaviť potrebné dokumenty a ak sa vám to podarí, dostanete sprievodcu.
3. San-Zhi (Taiwan)
Nedokončený distrikt Sanzhi v Taiwane.
Foto: Flickr / Noelas
Na severe krajiny sa začalo v roku 1978 s výstavbou luxusnej dovolenkovej destinácie pre bohatých návštevníkov. Stavali sa tu budovy zvláštnych futuristických tvarov a vynakladali sa na to nemalé finančné prostriedky. Tieto stavby vyvolávali u mnohých zdesenie a hrôzu a práve z nedostatku financií boli práce zastavené ešte pred dokončením.
Druhý dôvod zastavenia prác bol ťažko pochopiteľný. Robotníkom sa stávali zvláštne nehody a smrteľné úrazy. Postupom času sa o prácu uchádzalo čoraz menej záujemcov a príčinou bol práve strach zo smrti.
Domy dostali rôzne mimozemské pomenovania a celkovo vzbudzovali hrôzostrašný dojem - dostali prívlastok „Ufo domy“. Kvôli legendám, že celé mesto obývajú mimozemšťania a duchovia mŕtvych robotníkov sa vláda rozhodla mestečko odstrániť.
V roku 2008 sa začali búracie práce, zbúrali všetky domy. Možno v budúcnosti tu opäť vyrastie luxusné dovolenkové centrum, aspoň také sú predstavy vládnych činiteľov
Taiwanu.
4. Craco (Taliansko)
Dnes už opustené talianske mesto Craco, ktoré sa pre jeho polohu stalo neobývateľným.
Flickr / Basilicata Travel
Mestečko sa nachádza v juhotalianskej provincii
Matera, približne 25 km od Stredozemného mora a dovolenkári ho často navštevujú kvôli bohatej histórii. Jeho počiatky siahajú do ranného stredoveku. Na prvý dojem je to suchá krajina bez známok predošlého života, plná pieskových kopcov. Dominantou je 400 metrový pahorok, na ktorom z diaľky nie nič pozoruhodného. Splynie s okolím, pretože takých skál je tam hromada. Pri lepšom pohľade však zistíme, že sa tam nachádzajú pozostatky obydlí.
Dnes sa nájdu už len pozostatky
Craca avšak približne v roku 1060 (prvá písomná zmienka o meste) historické spisy hovoria o arcibiskupovi Arnaldovi, ktorému sa tu zapáčilo a založil kláštor.
Mesto vystavali na strmom svahu a práve to mu dodalo nezvyčajný ráz. Hrad s vežou stál na najvyššom vrcholku vo výške 400 metrov. V roku 1922 sa obyvatelia začali hromadne sťahovať do severnej Ameriky, pretože v tejto oblasti chýbala poľnohospodárska pôda a nemali z čoho žiť. Bola to drsná, nehostinná krajina s častými zemetraseniami a zosuvmi pôdy. V roku 1963 po hrozivom zemetrasení odišli aj poslední pôvodní obyvatelia a usídlili sa do blízkych i vzdialených talianskych dedín.
Až turisti dali tomuto mestu znovu dych. Jeho krása vynikne hlavne pri západe slnka a múry rozpadnutých budov hádžu všetky odlesky oranžových a ružových farieb. Konajú sa tu hudobné festivaly, trhy, cirkevné slávnosti. Do hornej časti mesta je vstup povolený len na vlastné nebezpečenstvo, ale na úpätí hory leží rovnomenná dedina, do ktorej sa prisťahovala časť pôvodného obyvateľstva. Natáčali sa tu mnohé známe filmy -
Quantum of Solace zo série
agenta 007 a niektoré scény z
Umučenia Krista.
5. Oradour-sur-Glane (Francúzsko)
Povojnové mesto Oradour sur Glane zdobí pamätník na obete vojnového omylu.
Foto: Flickr / denis adam de villiers
Už len samotné zmienky o tejto dedinke vyvolávajú obrovský žiaľ a smútok. Počas druhej svetovej vojny nemecké vojská v domnení, že zaútočili na
Oradour-sur-Vayres zabili krutým spôsobom 642 obyvateľov. Všetko mala byť „iba“ odveta za povstaleckú aktivitu. Až po tomto masakre zistili, že napadli úplne inú dedinu. Niektorí predsa len prežili a vyrozprávali strašný príbeh pomalého mučenia, ktorá naháňa zimomriavky a vháňa slzy do očí. Mužov postrelili a nechali zomierať pomalou smrťou, ženy a deti to mali uľahčené. Boli zabité rýchlejšie.
Dnes tu nájdeme už len rovnú zem a pomník, ktorý chytí za srdce každého. Tradujú sa mnohé príbehy o dušiach, ktoré tu blúdia, pretože nikdy nenašli svoj pokoj.
6. Gunkanjima (Japonsko)
Gunkanjima - mestečko na malom ostrove Hashima, nachádzajúce sa 15 km od Nagasaki pripomína z diaľky vojenskú loď. Mohutne zastavaný ostrov vyzerá naozaj strašidelne.
Foto: Flickr / mab-ken
V roku 1890 ho kúpila spoločnosť
Mitsubishi s cieľom ťažby uhlia z morského dna. V roku 1916 postavili prvú betónovú budovu pre robotníkov a v roku 1959 dosiahla hustota zaľudnenia rekordné čísla. (835 ľudí na hektár). Po uprednostňovaní ropy na svetovom trhu oznámila spoločnosť v roku 1974 koniec ťažby uhlia a ostrov sa vyprázdnil. Do roku 2009 platil zákaz cestovania do tejto oblasti kvôli nebezpečenstvu padania budov. Na ostrove stoja obrovské neobývané paneláky a sú inšpiráciou pre mnohé počítačové hry. V roku 2003 tu bol nakrútený film
Battle Royale 2.
7. Kadykchan (Rusko)
Kadykchan - pozostatok Sovietskeho zväzu.
Toto mesto tak isto ako mnohé iné poznamenal rozpad Sovietskeho zväzu. Znamenal začiatok úpadku a konca. Obyvateľstvo žilo z ťažby uhlia a po uvedení ropy na trh sa začali mnohé existenčné problémy a boj o prežitie. Navyše zásoby uhlia sa míňali a v meste prestalo fungovať vykurovanie a následne aj prívod vody. Kedysi tam žilo desať tisíc obyvateľov a pri sčítaní ľudu v roku 2002 už len 800. Populáciu tvoria prevažne starí ľudia, ktorí chcú dožiť vo svojich domovoch. Mnohí zomreli na podchladenie a tým čo prežili, štát pomohol s evakuáciou a zabezpečil nové bývanie.
8. Kowloon Walled City (Čína) - nezákonné mesto
Kowloon Walled City - mesto duchov plné zločincov.
Foto: Flickr / karlzhof
Nachádzalo sa na okraji čínskeho
Hong Kongu. Cez druhú svetovú vojnu sa sem usídlila veľká časť populácie a postavili tu poschodové budovy zlepené jednu na druhej. Tieto stavby pripomínali hromadné lastovičie hniezda a s nárastom hustoty budov sa znižovala možnosť prieniku slnečných lúčov do obydlí.
Tieto temné miesta vytvorili ideálne podmienky pre rozmach kriminality a trestnej činnosti. Po vojne nemali Briti ani Číňania záujem o toto mesto a stalo sa mestom s vlastnými nepísanými pravidlami. Keď v roku 1993 kriminalita začala ohrozovať aj okolité mestá, Číňania sa dohodli s Britmi a celé mesto zdemolovali. Zopár budov zostali stáť ako hrozba a zároveň pamiatka.
9. Varosha (Cyprus)
Aj Cyprus má svoje miesto duchov a je ním opustená Varosha.
Foto: Flickr / Siekutera
Ešte do roku 1974 sa sem chodilo dovolenkovať, pretože
Varosha sa považovalo za luxusnú dovolenkovú destináciu. Toto všetko bolo reálne až do príchodu Turkov. Celá situácia sa podobala príchodu Rusov na naše územie v roku 1968. Úplne vytlačili Grékov a poistili sa ostnatým drôtom. Turistom sa zakázal prístup a žili tu výlučne vojaci.
Grécka snaha o prebratie zlyhala po všetkých smeroch a je smutné, že mesto chátra dodnes. Síce grécka a turecká vláda stále rokuje o možnosti obnovenia, no stále všetko zostáva len v rovine vízií. Na plážach sa namiesto turistov vyhrievajú korytnačky a hmyz, budovy chátrajú, kríky sa rozrastajú.
10. Agdam (Azerbajdžan) – stratené veľkomesto
Mešita v meste Agdam - jediná zachovaná pamiatka na vojnovom území Azerbajdžanu.
Foto: Flickr / pite
Tajuplné mesto
Agdam malo kedysi 150 tisíc obyvateľov. Kvôli dlhotrvajúcim bojom medzi Azerbajdžanom a Arménskom ľudia postupne začali utekať. V roku 1993 územné boje vyústili a
Náhorný Karabach obsadili vojská Náhornej karabašskej republiky. Obyvateľstvo utieklo hlavne do
Iránu. Arméni sa rozhodli mesto zničiť a tým znemožniť ľuďom návrat domov. Rabovanie a kriminalita zapríčinila, že v dnešnej dobe je
Agdam len kopa ruín bez živej duše. Mešita je jediná zachovaná pamiatka a poukazuje na predošlý život v meste.